Elektrické gitary Taylor? Ešte pred pár rokmi by toto slovné spojenie znelo podivne. Situácia sa však mení. Zakladateľ a tvorivá duša firmy Bob Taylor sa najprv dlho zdráhal. Bavilo ho vyrábať gitary, ktoré hrali predovšetkým samé od seba - akusticky. Robil to už tretie desaťročie a jeho Taylorky začali šliapať na päty nie len tradičným americkým mohykánom, ale aj mladším elektro-akustickým predátorom.
Bob sa elektrifikácii nebránil, no zvykol sa s ňou vysporiadať po svojom. Na novú úroveň pritom postavil magnetické snímače, ktoré sa stali súčasťou systému amplifikácie jeho akustických gitár. Podieľali sa aj na ich priebojnom zvuku, ktorý sa stal charakteristickým poznávacím znamením Tayloriek. Možno už tu možno hľadať embryonálne štádium budúcich elektrických gitár tejto značky. To však ešte pred niekoľkými rokmi netušil ani samotný majiteľ. Keď sa ho zákazníci a kolegovia pýtali, či sa niekedy pustí aj do nástrojov s plným telom, jeho obvyklé odpovede boli: „e-e, radšej nie, možno raz...“.
Najbližšie k hraniciam svojho teritória sa Bob Taylor dopracoval pri vývoji hybridného modelu T-5, ktorý umožnil hráčom okamžitý prechod od zvonivých akustických akordov ku skreslenému, silne komprimovanému melodickému sólu. Tenký dlabaný korpus a voľná rezonančná doska v kombinácii s párom elektromagnetických snímačov a dotykovými senzormi snímajúcimi chvenie priamo z dosky ponúkli, okrem možnosti skresleného tónu, celú škálu čistých zvukov rozličnej farby, objemu aj dynamiky.
To nakoniec presvedčilo aj samotného Boba Taylora. Posmelený úspechmi T-5, prekvapivo vyhlásenej elektrickou gitarou roka 2005, pokračoval v nastolenom azimute. Prekročenie Rubikonu inicioval vývoj snímača pre ešte „elektrickejšiu“ verziu elektro-akustického hybridu T-5. Ukázalo sa, že nový minihumbucker lepšie presadí svoj potenciál, keď jeho použitie nebude limitované spätnou väzbou, na ktorú bola T-5 pri vyšších hlasitostiach skreslenom zvuku náchylná. Riešením bolo menšie plnostenné telo, respektíve polodutý korpus, ktorého prednú stranu zdobila relatívne hrubá doska bez ozvučnicových otvorov. Vznikla tak trojica nenápadne elegantných nástrojov Classic, Standard a Custom, kde nový typ snímačov nebol ani zďaleka jediným originálnym riešením.
Spoločné rysy
Už na pohľad zaujme zaujímavo tvarovaná hliníková kobylka s uzamykateľnými sedielkami (zatiaľ iba pevné riešenie, bez tremola). Okrem päťpolohového šabľového prepínača prednú dosku zdobia ešte dva dizajnovo i ergonomicky riešené ovládače (master tone a volume). Z nich sa na variabilite elektrického zvuku podieľa hlavne tónová clona s priebehom pripomínajúcim wah-wah pedál. Skrutkovateľný krk je osadený do špeciálne tvarovanej drážky zaručujúcej stabilitu už pomocou jedinej skrutky (patentované riešenie použité pri T-5). Snímače sú vyrobené s použitím nového druhu magnetov, pričom povrch minihumbuckeru kopíruje rádius strún. Korpusy drahších modelov Standard a Custom, ktorých základ je z dreva sapele, ukrývajú neviditeľné zvukové komory. Výnimkou je základný model Classic s telom z plného jaseňa. Ergonomicky i dizajnovo sú vytvarované i kontaktné časti korpusov a to tak spredu ako i z vnútornej strany. Vrchná doska z ozdobných tvrdých driev je pri modeloch Standard a Custom zapustená do základu, takže hrany po obvode, i tie skosené, sú zo základného materiálu sapele a rámujú po obvode prednú dosku. Krky vyšších modelov sú zhotovené z mahagónu a ebenu, Classic je vybavený klasickou kombináciou javorového a palisandrového dreva. Spoločná menzúra všetkých modelov je 24 7/8“, čo predstavuje 632 mm (skôr než Fender je to čosi medzi LesPaul-om a PRS, ale ani jedno presne).
Kobylka
Futuristický tvar alumíniovej kobylky zaujme už na pohľad, následne aj na dotyk. Jedná sa o prvok, ktorý jednoznačne zvyšuje komfort hry. Osobne patrím k hráčom, pre ktorých boli gitary s kobylkou typu Floyd Rose nepoužiteľné, a to hlavne z dôvodu vysokého profilu, ktorý môže byť prekážkou pri slobodnom pohybe pravej ruky. Taktiež som alergický na štandardné tremolá, ktorým z kameňov vytŕčajú skrutky na nastavenie individuálnej výšky. Nič z toho nie je u Taylor Solidbody prekážkou a hráč môže pohodlne používať meolovské tlmenie strún zápästím pravej ruky. Nevýhodou je, že jednotlivé kamene kobylky nie sú výškovo nastaviteľné a kobylka sa dá doladiť iba s celou základňou na dvoch skrutkách prístupných zo spodnej strany. Pod kobylkou je skrz telo vyhĺbená šachta, ktorá po odskrutkovaní bakelitového krytu na protiľahlej stene gitary umožní prístup ku kobylke zdola. Okrem toho funguje tento otvor aj ako akustická komora v ktorej sa násobia rezonancie prichádzajúce priamo zo strún. Gitara vďaka tomu získala nasucho istý „rezofonický“ efekt. Kobylka frekvenčne obmedzuje tón gitary, ktorý je pomerne hlasný a nadobúda decentné kovové zafarbenie. Výsledný zvuk je charakteristický, nie však nepríjemný.
Elektronika
- poloha: snímač pri krku
- poloha: vnútorné cievky z oboch snímačov zapojené paralelne
- poloha: obe cievky predného snímača + vnútorná cievka snímača pri kobylke
- poloha: vnútorné cievky z oboch snímačov zapojené do série
- poloha: snímač pri kobylke
Tónová clona presahuje obvyklé hľadanie použiteľného bodu medzi ostrým a zahuhlaným zvukom. S jednotlivými polohami pôsobí interaktívne, použiteľné možnosti možno nájsť takmer po celom obvode rotačného potenciometra, čím obohacuje základnú zvukovú škálu o ďalšie alternatívy. Škoda len, že dizajnový alumíniový gombík občas pod prstami preklzuje.
Krk a korpus
Podobne ako u niektorých akustických gitár Taylor, aj v tomto prípade kladie krk, akcia strún a celá konštelácia gitary, pri hre možno o čosi väčší odpor, než by sa dalo od elektrickej gitary očakávať. Hráč si potrebuje na nástroj privyknúť a buď sa s ním stotožní, alebo nie. Feeling krku ovplyvňuje aj pomerne plochý rádius hmatníka. Trochu prekvapujúco pôsobilo zistenie, že v rovine pražcov sa nachádzajú aj drobné nerovnosti. Tie možno ľahko eliminovať ľahkým prebrúsením, no pri tejto cenovej kategórii by sa podobné chybičky krásy nemali vyskytovať. Jednoduchá, neveľká hlava nesie relatívne rozmerné ladiace kľúče v usporiadaní 3 + 3. Chcelo by sa povedať, že estetická hodnota je v tomto prípade zatienená funkčnou, nebyť toho že pri ladení sa občas pletú prstom do cesty aj krídelká vedľajšieho kolíka. Vyššie zmienený „odpor“ nemusí znamenať hneď čosi negatívne, pretože jeho prekonanie môže preniesť do hry určité emócie naviac. Takýto potenciál sa môže prejaviť hlavne u modelov Standard a Classic, ktorých korpusy s akustickými komorami prepožičiavajú elektrickému tónu dynamiku akustických, či lepšie povedané lubových gitár. Akustické komory v základnej doske nemajú podobu vyfrézovaných kanálikov, ale jedná sa o dutiny, ktoré sú viac-menej rozdelené iba centrálnym blokom a prvkami zabezpečujúcimi stabilitu nástroja. Rozpílený Taylor Standard alebo Custom by mohol do istej miery pripomínať konštrukciu starej známej gitary Diamant, s tým zásadným rozdielom, že v prípade elektrických gitár Taylor nebola použitá laťovka, ale ušľachtilé a masívne drevo.
Neobvyklá konštrukcia gitary vedie aj skúsených hráčov k úplne protichodným záverom. Zatiaľ čo jeden gitarista vyzdvihoval dobrý sustain, druhému sa zdalo (obrazne), ako keby tá istá gitara bola zapojená cez šumovú bránu, ktorá skracuje jej dozvuk. Pritom oba dojmy sú zrejme evokované rovnakým zdrojom - akustickým, rezonujúcim charakterom tónu a iným spôsobom dynamiky, než na aký sme zvyknutí pri plnostenných nástrojoch.
Rozdiely:
Classic
Materiálovou skladbou, konštrukciou i zvukom má základný model najbližšie ku gitarám Fender Telecaster a Gibson Melody Maker. Telo je z plného bahenného jaseňa. Elektrický zvuk poskytuje vďaka piatim polohám celú škálu odtieňov a teplôt. Gitara sa tak stáva určitou alternatívou pre hráčov, ktorí možno nedajú dopustiť na krásu tónu svojho Telecastra, ale zápasia s jeho obmedzenou univerzalitou. V súčasnosti sa už model Classic vyrába aj vo verzii s trojicou stnímačov Style 3, ktoré vzhľadom a zvukom pripomínajú klasické single, ktoré sú však zdrojom „hlasnejšieho“ signálu zbaveného tradičných šumov a brumov. Classic je z danej trojice konštrukčne najjednoduchším a cenovo najdostupnejším riešením. Ako jediný má na prednej doske plastický panel a jeho javorový krk pokrýva palisandrový hmatník. Použitie: country, blues, funky
Standard
Výrobca uvádza, že materiál prednej dosky je „tamo ash“. Testovaný model však vyzeral na nerozoznanie od fládrového javora. Väčšina týchto gitár sa svojím imidžom – použitými materiálmi, kresbou dreva i povrchovou úpravou – blíži modelom LesPaul. Signály pre oko napovedajú, čo asi bude počuť ucho. Táto gitara je, na rozdiel od ostatných dvoch, vybavená párom klasických širokých humbuckerov (originál Taylor Style II HB), čo sa odráža aj na jej zvuku. Rozdiel medzi minihumbuckerom je hlavne v kvalite a sýtosti skresleného zvuku, ktorý má v prípade Standardu väčší objem, viac basov a menej strapatý skreslený tón. Čistý zvuk poskytuje obvyklé bohatsvo možností. Nie je tak komprimovaný ako LesPaul a nábeh tónu pri ataku sprevádza pekný „plunk“. Krk gitary Standard je, rovnako ako základ korpusu zo sapele, ale hmatník je ebenový. Použitie: rock, pop, fusion
Custom
Honosný imidž gitare dodáva orechová predná doska s peknou kresbou, vsadená do korpusu zo sapele. Mahagónový krk má hmatník z ebenu. Elektrický tón pôsobí pri porovnaní s ostatnými dvomi gitarami Solidbody série subjektívne najhlasnejším a najčistejším dojmom. Signál je frekvenčne širší než humbucker – určite má väčší rozsah smerom nahor. Zároveň je tón krehkejší, ale pocitovo objemný. V celej škále možností poskytuje pekný, konkrétny, ale niekedy takmer až nepríjemný zvuk, ktorého kvalita pri použití závisí aj od kontextu. Polodutý korpus spôsobuje, že pri priamom A-B porovnaní pôsobí zvuk modelu Classic trochu zahmlenejším dojmom, čo by nás, držiac v ruke iba biely Classic, ani nenapadlo. Custom je vypracovaním aj zvukom špičkou ponuky. Jeho limity sú vyvážené možnosťami, v ktorých ostatné nástroje prevyšuje. Použitie: pop, jazz, softrock
Záver
Nech Bob Taylor robí čo robí, jeho gitary budú vždy tak trochu akustické. Rezonujúce akordy a dynamika dodávajú jeho tzv. Solidbody nástrojom svojský charakter. Skôr než prívlastok Solidbody by ich vystihovalo prídavné meno elektrické, presnejšie elektrické gitary z dielne Taylor.
Všetky majú širokú škálu možností a ich odporučené použitie v predošlých odstavcoch má iba ilustračný charakter. Môžu poskytnúť hráčom zvyknutým na určitý druh nástroja chýbajúcu alternatívu – okrem už zmieneného Telecastra môžu v určitých situáciách nahradiť aj veľké jazzové gitary náchylné k väzbe, zachovať ich dynamiku a priblížiť sa teplotou tónu. Pre kreatívnych hráčov však môžu predstavovať aj inšpiráciu a novú cestu, po ktorej sa dá dostať do nepoznaných končín.
Elektrické gitary Taylor sú začiatkom novej kapitoly v dejinách tejto značky a keďže predstavujú úplne nový svet, majú už aj svoj vlastný web, kde si záujemcovia môžu vypočuť a pozrieť prvé audio-video ukážky. Autorizovaným distribútorom pre ČR a SR je firma Dowina.Viac aktuálnych informácií o elektrických gitarách Taylor na: www.taylorelectricguitars.com.
