Nu Jazz Dayz FM slúžia nielen ako „elektronickejšia" predzvesť Bratislavských Jazzových Dní. Obstoja aj ako samostatné podujatie orientované na klubovú jazzovú a experimentálnu kultúru. Piaty ročník sa konal 6. a 7. októbra 2006 v hale D1 výstaviska Incheba.
Sobotný večer ma v Bratislave privítala potemnelá industrálna tvár výstaviska Incheba. Nájsť halu D1 sa dalo len podľa orientačných nálepiek na podlahe a tabúľ v tvare smerových šípiek. V konečnej fáze hľadania ma navigovala aj neónmi osvetlená sekcia výstaviska pripomínajúca scény z Blade Runnera (vrátane dažďa). Zvuková réžia festivalu je poňatá pomerne veľkoryso (už teraz ľutujem absenciu na piatkovom programe, maďarskí Yonderboi alias Lászlo Forgasi a poľsko-kubánska Yvonna Sánchez určite patrili k tomu najlepšiemu čo sa dá na festivale tohoto druhu vidieť).
Audiu vládne kráľ mixov Midas, s najväčšou pravdepodobnosťou Legend 3000. Prvý rack je poistený stabilizátorom napätia Furman PL – Plus E Series II. V pauzách medzi vystúpeniami plní halu skladbami z posledného albumu Milesa Davisa, Doo Bop, ktorý je považovaný za jednu z prvých nu jazzových nahrávok (rackový prehrávač Sony CDP-D12). Ďalším komponentom (ktorému budeme zrejme vďační za živé záznamy na Rádiu FM) je minidiskový rekordér MDS - E12, nasledovaný dozvukovým procesorom TC 2290 od T. C. Electronic a (taktiež dozvukovým) Rolandom SDE 3000. Nasleduje multiefektová Yamaha SPX 990, kráľ reverbu Lexicon PCM 91 a harmonizér Eventide H-3000 D-/SE. Nechýba ani kvalitná (aj keď tamker nedotknutá) ekvalizácia – rack uzatvára Klark Teknik DN 360. Druhý rack má „na hlave" položený ďalší kus spomínaného ekvalizéru v samostatnom šasi (tentokrát je však silno „rozhýbaný").
Vo vnútri racku opäť stabilizátor Furman, hybridný kompresor-limitér Summit Audio DCL 200, tri kompresory od DBX (dve 160tky a jeden 166 XL). Pod nimi tri kusy kompresorov BSS DPR-402. Druhý rack uzatvára zvukový procesor XTA 426, pod ktorým sa skrýva akýsi preamp alebo šumová brána.
Pódiové dianie otvárajú slovenskí Foolcut. Jednočlenná zostava (Dušan Vančo) s notebookom Apple a MIDI klávesmi od M-Audio je doplnený málo výrazným perkusionistom (bongá Headliner) a skvelým „scratchmanom" za gramofónom (gramo Technics plus mixpult Pioneer). Produkcia Vančovho „pseudojazzu" (ako ho sám označuje) sa vyznačuje veľkým množstvom elektronických beatov miešaných s jazzovými a filmovo - trip hopovými témami, počuť však aj akustické rytmické linky. Práve v týchto pasážach Foolcut najviac pripomína poľský Skalpel. Po stranách pódia beží z dvoch projektorov (podľa diaľkového ovládania zrejme Panasonic) produkcia video DJingu. Živý signál je primiešavaný z kamery na pódiu. Pátram po zdroji a nachádzam ho vedľa mixu pre svetlá (Avolites Pearl 2004 alebo 2008). Video DJing pozostáva z notebooku Dell (na ktorom beží mixážny software), MIDI kontrolérov Doepfer Pocket Dial a Evolution UC - 33 U – Control, externého USB harddisku, myši a fľaše nealkoholického nápoja :). Video DJ ukáže svoju nápaditosť, keď dlho zvučiaci a ospanlivo hrajúci Bratří Orffové dostanú psychedelické video dekórum rotujúcich kvetín na plátne. Pódiová zostava tejto českej kapely pozostáva z patrične rôznorodého materiálu, od čisto elektronických nástrojov (klávesy Equinox a Yamaha CS-2X) cez semiakustické (lubová gitara Epiphone v rukách speváka) až po čiste akustické ako trubka či djembe. A napriek šiestim hlavám na pódiu hudba neznie príliš komplikovane, skôr naopak. Portugalci Micro Audio Waves majú s jazzom spoločné ešte menej než minimum, experimentálne trio hrá dosť tvrdú industriálnu hudbu doplnenú ženským vokálom. Rytmické jadro tvorí opäť elektronika (Apple) ktorú klávesista dopĺňa analógovými farbami Moogu. Najdrsnejšou trecou plochou je gitarista (Gibson SG) so stolom plným gitarových efektov, z lesa jeho pedalboardu (či skôr handboardu) vyčnieva všadeprítomný POD od Line 6. Späť k jazzu prenesie auditórium Marcus Füreder alias Parov Stelar, zdatný rakúsky producent doplnený živou kapelou Wolf Myer Orchestra. Sám v úzadí mieša linky zo svojho Applu, mixpultu Pioneer, mám pocit, že som zahliadol aj gramofón. Jeho elektronické plochy sú však vždy len akýmsi logickým úvodom ku každej skladbe, vzápätí splynú s energickým výkonom živej kapely. Nechýba tu surf sound saxofónu, pulzujúci groove basgitary ani účinná jednoduchosť živej bicej súpravy, skvele zohratej s elektronickým podkladom. Všetko korunuje sympatická speváčka svojim výrazným hlasom, bez problémov sa bohybujúcim na pomedzí jazzu, soulu a funku. Nasledujúci Zero dB, patriaci pod renomované vydavateľstvo Ninja Tune majú byť logickým vyvrcholením večera, škoda však, že ich výlučne elektronický mix jazzu, hip hopu a latino prvkov nasleduje až po dlhej pauze, keď väčšina ľudí rozdýchava vystúpenie Parov Stelar pri bare v zadnej časti haly. Koncertné dianie opúšťam o tretej nadránom, keď títo dvaja páni s gramofónmi dostávajú publikum do pohybu. Napriek žánrovým kompromisom, ktoré sú v slovenských podmienkach nutnosťou sa podľa očividne Nu Jazz Dayz páčili. Ostáva tešiť sa na ďalší ročník.
