Seriál sme tentokrát rozdelili na tri diely. To preto, aby ste už hneď po druhom mohli reálne pracovať. Každý diel bude postupne odkrývať celú prípravu podľa požiadaviek, použitý hardvér a softvér, a nakoniec editáciu, mix a mastering celého nahratého materiálu v postprodukčnom procese.
Diel prvý: Požiadavky a príprava
Predstavte si bežné ráno. Vstanete z postele, umyjete si zuby, uvaríte kávu a v tom vám zazvoní telefón. „Dobrý deň, 19.4. sa bude konať koncert Diany Krall v O2 aréne a my bysme boli radi, keby ste ho celý nahrali.“ Ak budete súhlasiť s honorárom a časom konania koncertu (do tohoto času spadá aj príprava vrámci zvučenia, nástrojovej skúšky a generálky), prichádza úloha číslo jeden:
Zisťovanie možností
1. Kontakt na vedúceho techniky/zvuku
a. použitá zvuková technika
i. analóg/digitál
ii. typ a možnosti pultu
iii. rozloženie kapely, ich technický driver
iv. input/output list
v. nahrávanie obecenstva (ak je v pláne – to nahrávanie, nie obecenstvo)
b. možnosť postaviť si svoje zariadenia ku FOH réžii
2. Požiadavky objednávateľa nahrávky
a. miesto, dátum, čas, možnosti privezenia techniky, časový rozpis
b. či nahrávku budeme sami mixovať a pripravovať finálny produkt
c. pre aké médium bude nahrávka určená
d. ak nebudeme sami mixovať, aké parametre má mať výstup
e. či nahrávka má obsahovať potlesky a reakcie divákov
Teraz si rozoberieme podrobne, čo ktorý bod znamená a čo sa pod ním skrýva:
Kontakt na vedúceho techniky/zvuku
Toto je z technickej stránky najdôležitejšia vec. Hlavný zvukár alebo človek, ktorý má na starosti celú techniku ohľadom FOH (front-of-house, teda „predky“) prípadne monitorového zvuku je ten, ktorého budete potrebovať najviac, a s ktorým budete najviac v kontakte. Je to väčšinou skúsený zvukár, ktorý má veľa toho odstáteho a odriadeného za FOH alebo monitorovým pultom a vie, ako mu veci fungujú, ako ich bude mať zapojené, a ako ich bude riešiť s vami. Je možné, že takéto nahrávania sám riešil, a preto je dobré ho počúvať a riadiť sa jeho radami. Najdôležitejšie informácie, ktoré od neho potrebujete vedieť sú tieto:
Koncert bude zvučený analógovým alebo digitálnym systémom?
Ak to bude analóg, pripravte si veľa analógových vstupov. Či už linkových alebo mikrofónnych. Ak to bude digitál, potrebujete zvukovú kartu, ktorá vám digitálny prenos dokáže poslať do počítača. Spýtajte sa, aký systém využíva jeho setup. Či je to MADI, Dante, alebo budete ťahať ADAT…
Aký pult bude zvukár používať a aké sú jeho možnosti na nahrávanie?
Je dobré vedieť, čo bude používať FOH zvukár. Takto sa môžete pripraviť na to, čo všetko vám pult a jeho zvukár dovolia využiť. Nie je nič horšie, ako prísť s insertovými káblami a zistiť, že v insertoch má už zvukár napichané kompresory. Prípadne, že Direct-Out výstupy sú len na prvých 16 kanáloch, a aj tie má zvukár naklikané ako Post-Fader. :-)
Ak je to analógový setup, máte tieto možnosti:
• inserty, pokiaľ v nich zvukár nemá napichané procesory, ako sú kompresory a gate
• direct-out, pokiaľ ich pult má dostatok na všetky použité vstupy (a pokiaľ sú PRE-FADER). Toto je asi ten najlepší spôsob.
• skupiny – toto je to jedno z horších riešení, lebo už nenahrávate každý mikrofón zvlášť, a pomer jednotlivých kanálov v skupine už neovplyvníte. Navyše ich zvukár nemôže používať na mixovanie, prípadne ako vstupy dynamických procesorov.
• použiť signálové splittery – teda rozbočovače pred stage-boxom, prípadne odbočku, ak je v stage-boxe prítomná. Potom už ale nezabúdajte na to, že nemôžete vstupy napájať fantómom. Ak by sa do mikrofónu priviedlo 2x 48 V, a ešte v rôznych časových posunoch, to by skutočne nebolo príjemné.
Ak je to digitálny setup, môžete to riešiť takto:
• ak je prenos založený na DANTE technológii, postačí vám pichnúť si Fast Ethernetový kábel do sieťového rozbočovača, alebo využiť ďalší, neobsadený port na digitálnom stage-boxe. Na nahrávanie vám potom postačí ovládač virtuálnej zvukovej karty, ktorý si stiahnete na stránkach audinate.com venovaných DANTE prenosu. Za mierny poplatok (29,99 USD) si kúpite licenciu a nahrávate až 64 nekomprimovaných kanálov. Pre väčšinu koncertov je to postačujúce (aj keď som už riešil koncerty, kde som potreboval okolo 80 kanálov vrátane návratových ciest). Pulty, ktoré podporujú DANTE – Yamaha CL séria, ROLAND M-5000, MIDAS M32, DiGiCo SD Rack, Soundcraft Si séria, Behringer X32 a ďalšie...
• Ak je prenos založený na MADI, potrebujete MADI prevodník. To je väčšinou karta, do ktorej pripojíte optický kábel z pultu, a z nej už routujete až 56 kanálov cez firewire, usb, pci alebo thunderbolt priamo do vášho nahrávacieho softvéru. Pulty, ktoré podporujú MADI – vpodstate je to väčšina tých, ktoré podporujú aj DANTE. Ide o to, ktorú kartu tam majú zasunutú.
• Ak je to iný druh prenosu, treba si ho rovnako, ako pri predošlých dvoch, poriadne dohodnúť so zvukovým vedúcim.
Kto bude na pódiu, aké nástroje budú mať, ako budú rozložení?
Technický driver kapely je pre nás, ako aj pre zvukárov na koncerte, veľmi dôležitý. Neinformuje nás len o tom, v ktorom rohu bude basák, kde budú speváci a koľko monitorov potrebuje bubeník. Ide hlavne o to, čo budú mať za nástroje a aké signály nám budú posielať. Predstavme si skutočne koncert Diany Krall, ktorý som zvučil a zároveň aj nahrával. Z pódia mi išlo 46 kanálov z mikrofónov a diboxov. Plus som mal ešte 2 mikrofóny nasmerované na obecenstvo. Tieto všetky vstupy išli do digitálneho stage-boxu, po ktorom sa ďalej rozdeľovali pre monitorového zvukára, pre mňa do hlavného FOH pultu, a z neho pre nahrávanie. Bolo to DANTE pripojenie, takže obyčajný sieťový kábel fast ethernetu a jeden notebook s nahrávacím softvérom mi postačovali. Branie stôp z pultu mi umožňovalo nahrávať aj efektové návraty a celý stereo zvuk, ktorý som z pultu posielal von do „predkov“.
Zoznam vstupov a výstupov (hlavne tých vstupov)
Aby sme si vedeli pomenovať jednotlivé stopy. Úplne najhoršie je mať stopy pomenované Audio01, Audio02 až audio64. Kde je nahratý ten druhý vokalista zprava? Robte si logické skupiny vstupov. Tak, ako si ich robí aj zvukár. Tiež nedá kopák na vstup 1 a rytmičák na vstup 43. Bicie, basové gitary/kontrabas, gitary (najprv akustické, potom elektrické), gitarám príbuzné nástroje (ukulele, mandolíny…), klávesy/klavír a vokály (všetky tak, ako ich vidíte na pódiu). Ak máte možnosť, nahrávajte si aj návratové kanály z efektov. Môže vám to uľahčiť následnú editáciu. No ale nebabrime sa do roboty hlavného zvukára a technika, ktorý tie všetky káble musí v správnom poradí dobre napichať do stage-boxov. Ak si ale ofotíte/opíšete input list, budete múdrejší, aj keď si náhodou nejakú stopu nesprávne pomenujete.
Nahrávanie obecenstva (ak si to objednávateľ vyžaduje)
Ak ste dostali požiadavku na nahrávanie obecenstva, sú to väčšinou dva-štyri kanály navyše. Treba s tým počíťať. Môžete sa stretnúť s dvomi variantami. Mikrofóny na nahrávanie obecenstva už má celá zvuková produkcia nainštalované a zapojené. To je v tom prípade, že hudobníci používajú in-ear monitory a chcú mať „trochu divákov“ v ušiach. To aby počuli, kedy ich už posielajú domov. Tieto kanály sa, samozrejme, do FOH systému nepúšťajú. Druhá varianta je taká, že mikrofóny si musíte dohodnúť (a v niektorých prípadoch aj nainštalovať) sami. Skúste sa dohodnúť, či ich môžete strčiť do stage-boxu, alebo musíte potom ťahať samostatné dlhé káble až k vášmu prevodníku. Aj s tým potrebujete počítať.
Majte miesto, kde si môžete rozložiť všetky svoje zariadenia
So šéfom zvukárov sa musíte dohodnúť, kde a ako budete stáť. To závisí na tom, aký setup budete používať. Ak potrebujete ťahať inserty alebo ste závislý na direct-outoch, pripravte si multikábel s dostatočným počtom symetrických jackov. Ak idete digitálnou cestou, káblov je, samozrejme, oveľa menej. Ale tak či tak musia mať svoju nerušenú trať, po ktorej nikto nebude prechádzať, nikto na nej nebude stáť a do ničoho sa vám kábel nezamotá. No a samozrejme sa musíte postaviť tak, aby ste nebránili zvukárovi vo výhľade. Jeho totiž nezaujíma, že vy si tam celý koncert nahrávate. On zvučí pre všetkých tých ľudí, ktorí prišli. Možno sa to ťažko priznáva, ale naozaj je on ten „Pán dôležitý“, bez ktorého by nebolo počuť nič a nikoho. Vy len zaznamenávate. A dávate pozor na to, aby vám nepadol nahrávací softvér a nedošla baterka na notebooku.
Požiadavky objednávateľa
Čas, miesto konania, možnosti privezenia techniky, časový rozpis
Jednoducho povedané, organizácia koncertu. Potrebujete presne vedieť dátum, čas a miesto konania. Takisto potrebujete vedieť, kedy sa začne stavať zvuk (buďte tam tak o pol hodinu skôr a vyhľadajte zvukára, určite sa tam už bude niekde motať). Zvukové skúšky, generálky a nakoniec aj koncert. Kedy, v akom poradí pôjdu skladby, prípadne kto kedy sóluje, v akej skladbe čo vyžadujú (niekedy zvukár dotvára atmosféru skladby pridaním efektov, zmenou panorámy a pod.).
Budeme nahrávku sami mixovať a pripravovať finálny produkt?
Ak áno, vieme myslieť o pár krokov napred – my budeme vedieť, aké efekty zvukár použil (reverby, delay, flangery…). No a budeme vedieť, že ich použijeme my v postprodukcii. My takisto budeme vedieť, že produkt pôjde von v 2.0 stereu, prípadne 5.1 alebo 7.1 priestorovej konfigurácii. No a nakoniec vieme stanoviť aj cenu.
Pre aké médium bude nahrávka určená?
Bude sa z koncertu robiť DVD, ktoré vyžaduje stereo alebo 5.1 zvuk? Pôjde na Blue-Ray disk, kde je možné poslať vyššiu kvalitu a viac kanálov? Budú sa robiť špeciálne bonusy, ktoré budú inak namixované, prípadne zostrihané? Alebo pôjde zvukový záznam do vysielania rádia v stereo FM rozsahu? Internetové video? To bude zase niečo iné. Všetko závisí na tom, čo vám objednávateľ povie.
Ak nebudeme nahrávku sami mixovať a mastrovať, aké parametre má mať výstup?
Ak teda stopy posielame ďalej, spýtajme sa na to, či to postprodukčné štúdio potrebuje váš projekt (v akom softvéri, v akej verzii), a/alebo vaše stopy majú byť všetky mono alebo všetky stereo (aj tie mono), v akej vzorkovacej frekvencii (44,1 kHz – 192 kHz) a v akej bitovej hĺbke (16-32bit). Ja osobne nahrávam (aj sám pre svoju postprodukciu) do 96 kHz/24 bit mono WAV súborov. To stačí aj pre Blue-Ray, a dá sa z toho zmixovať aj 44/16 youtube video. Tu platí – lepšie je viac (ak vám teda stíha systém bez jediného drop-outu nahrať 3 hodiny v 64 stopách).
Prosím vás, budeme nahrávať aj obecenstvo?
Toto je fakt dôležitá otázka. Veľa ľudí to pokladá za prirodzené. Niektorí to však nechcú. Preto sa radšej opýtajte. Môže vám to uľahčiť výber vybavenia. Ak teda povedia, že chcú, už viete, čo to obnáša, a ako si to s vedúcim zvuku vyriešite.
Pár dôležitých vecí
Vždy si pripravte hardvér a prípadne softvér tak, aby ste vedeli monitorovať v slúchadlách každý jeden kanál. Jeho úroveň zosilnenia, či náhodou nie je ovplyvnený insertami, ekvalizérmi, panorámou, MUTE tlačidlom alebo fadermi. V tomto spolupracujte so zvukárom pri pulte.
Ak nahrávate cez Direct-Out, alebo ak ťaháte digitálny signál z pultu/stage-boxu, vždy ste závislý na GAIN úrovniach, ktoré nastaví zvukár. Počas koncertu sa môže stať, že zvukár potrebuje ubrať (vo väčšine prípadov) alebo pridať GAIN – teda zosilnenie predzosilňovača. Každá zmena GAINu sa prejaví v nahrávke, no a vy ju potom budete musieť kompenzovať v postprodukcii automatizáciou. Poproste ale zvukára, aby GAIN nastavil tak, aby s ním hýbal minimálne.
VŽDY si berte so sebou nejaký stereo „diktafón“, ktorý umiestnite ku zvukárskemu pultu a nahrávajte na neho celý koncert. Zvuk z neho, samozrejme, nebudete nijako spracovávať. Poslúži vám ale ako referencia toho, čo sa ozývalo v sále. Budú tam diváci, všetky efekty, ktoré spravil zvukár na svojom pulte a všetky detaily, ktoré je počuť v sále. Lepšie je, ak si robíte aj video záznam. Niektoré prenosné rekordéry toto dokážu v celkom dobrej kvalite. Napr. taký Zoom Q4. Ak sa vám podarí spraviť si pekné video spoza pultu, a neskôr ho spojíte s vašim profesionálne nahratým a pomixovaným audiom, budete mať peknú spomienku do vášho osobného archívu.
Ak nemáte dostatok informácií o kapele, alebo sa o nej potrebujete/chcete dozvedieť viac, skúste si ju „vygúgliť“, prípadne sa s ňou spojiť. Dozviete sa možno i to, že bubeník si pred hodinou zlomil malíček a preto príde namiesto neho niekto, kto bude hrať na cajon. No a vy budete vedieť reagovať. Záujem o kapelu vyvoláva pocit profesionality a kapela (a aj organizátori) si vás budú možno trochu viac vážiť. No a kapela bude mať na vás kontakt. Veď predsa… keby niečo.
Príprava
Na základe všetkých informácií, ktoré sa vám podarí zistiť, si môžete začať robiť prípravu. Pamätajte si – čím viac informácií máte, tým lepšie sa môžete pripravovať. Zapisujte alebo nahrávajte si všetky informácie, ktoré od ľudí získate. Slová: „ja som toto nevedel, že chcú“ skutočne u profesionálov nemajú miesto. Preto treba zistiť to, čo každý potrebuje, ale aj to, čo nechce. Ušetríte si tým kopu času a možno aj miesto v kufri auta. Pripravte si aj nejaký tester káblov. A každý kábel si otestujte. Poohýbajte ho, pohnite konektormi atď.
Keď sa teda už pripravujete, prejdite si poriadne zoznam požiadaviek a možností. Postupujte v tomto poradí:
• Nahrávacie zariadenie – teda počítač – softvér, ovládače, zvukové karty
• Prevodníky, predzosilňovače (ak ťaháte signál z analógu)
• Splittery – ak ich máte vy. Vždy je to o dohode so zvukárom. Ten ich môže odmietnuť.
• Káblovanie – káble na direct-out, prípadne inserty. Optické alebo sieťové káble. Káble na počítač.
• Monitoring – slúchadlá, redukcie na slúchadlá.
• Pár papierov a aspoň 2 perá a 2 zvýrazňovacie fixky – poznačíte si rôzne informácie, playlist a požiadavky kapely na efekty.
• Prenosný nahrávací systém – dostatok miesta na 3hodinový koncert, akumulátory. Tester na káble a malé náradie, ktoré sa zíde, napr. aj baterka.
Na každú akciu (odchod z domu, príchod na miesto, zapojenie, odladenie) si pripočítajte PLUS 15 minút. Pripravte si na jeden lístok čísla na managera, organizátora, človeka, ktorý „vás má na starosti“, ich mená. Takisto aj plánik alebo informácie o tom, kam máte ísť a z ktorej ulice je príjazd na rampu/bránu. Toto všetko musíte mať poruke. Napríklad aj v aute (ak stojíte v zápche – zavoláte, že stojíte v zápche. Ak zápchu máte vy, zavoláte, že stojíte v zápche). No a keď tam už prídete, tak zistíte, že je všetko aj tak inak… Takže to berte potom s nadhľadom, veľkou dávkou trpezlivosti a humoru. Tak, ako všetci ostatní.
Záver
Ak už teda vieme, čo od nás kto očakáva a čo môžeme očakávať my od nich, pripravujeme si hardvér a softvér. Niečo som už naznačil o pár riadkov vyššie. Podrobne sa ale tomu budeme venovať v ďalšej časti nášho seriálu Teším sa na vás.